TOKAJSKÉ VÍNO

Tokajské víno

Vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z mála oblasti na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nad­vlády Rimanov, kedy kraj bol súčasťou Panonie. Po páde Rímského impéria pokračovali v pestovaní Slovania.

Pomenovanie obce a vrchu Tokaj je slovanského pôvodu, odvodzuje sa od staroslo­vianskeho slova „Stokaj“ v prenesenom význame sútok dvoch riek, tj. Bodrogu a Tisy.

Keď v roku 894 na toto územie prišli Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne
vinohrady.

Nájazdom Tatárov v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV.
kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianski osadníci sem priviezli nielen nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu Furmint. V čase tureckých vojen v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom.
Z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských Pomenovanie obce a vrchu Tokaj je slovanského pôvodu, odvodzuje sa od staroslo­vianskeho slova „Stokaj“ v prenesenom význame sútok dvoch riek, tj. Bodrogu
a Tisy.

Keď v roku 894 na toto územie prišli Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne
vinohrady.

Nájazdom Tatárov v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV. kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianski osadníci sem priviezli nielen nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu Furmint. V čase tureckých vojen v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom. Z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli vybudované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami.
Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a už v roku 1560 sa v latinskom slovníku Fabriciusa Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis Cinerea Persoon.
Prvý Tokajský výber vyrobil Sepsi Laczko Maté. Na Veľkú noc v roku 1650 vínom vyrobeným z cibéb prekvapil manželku svojho zemepána Zuzanu Lórantffyovú, vdovu po kniežati Jurajovi Rákoczym I. Prvý zákon, ktorý sa týkal Tokajskej oblasti, bol vydaný v roku 1655 a týmto zákonom sa nariaďovalo vyberanie cibéb na výrobu Tokajských výberov, čím bol daný základ technológie výroby tokajských vín.
Pamätihodná kapitola dejín Tokajského vína je spojená s menom Františka Rákoczyho II. – od kniežaťa boli pravidelne odosielané zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV (1638 – 1715). Tokajské víno sa stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra Veľkého a jeho následníčky Kataríny.
Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí Tokajské víno získalo na sláve nielen v Európe, ale aj na ostatných svetadieloch. Kupovali ho ako liek „Universalis vera medicina“ na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervových chorôb.

Tokajské vína majú veľmi dobrú povesť nielen u nás, ale aj v zahraničí, o čom svedčí vyše 200 zlatých a strieborných medailí, mimoriadnych cien poroty a diplomov I. stupňa, získaných na celoštátnych, medzinárodných a svetových výstavách. Aj naďalej zostáva v platnosti výrok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. o tokajskom víne „Vinum regum-rex vinorum“ (Víno kráľov – kráľ vín).

Tokajské víno – zaraďuje sa do kategórie žltých prírodne sladkých vín. Víno má charakteristickú chlebovú príchuť, ktorú dodáva prítomnosť kys­-
líka v priebehu zrenia hrozna i vína. Tokajské víno sa vyrába výhradne z odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý v 7 slovenských vinohradníc­kych obciach. Pri výrobe vína sa využívajú cibéby (hrozienka), ktoré sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea Persoon. Táto pleseň spôsobuje, že sa z bobule odparuje voda a znižuje sa obsah kyselín a tak sa vlastne vytvoria hrozienka s vysokým prirodzeným obsahom cukru. Cibéby je možné zo strapcov vyberať iba ručne. Za jeden deň zozberá človek približne 8 kg cibéb. Výroba vín najvyššej kvality je spojená so špeciálnou technológiou pridávania presného pomeru cibéb do určeného objemu vína a vyzrievanie tohto vína v dubových sudoch v tufových pivniciach počas niekoľkých rokov.